Bojuj, inak zomrieš.

Autor: Marianna Šupolova | 10.11.2011 o 20:00 | (upravené 10.11.2011 o 20:05) Karma článku: 3,51 | Prečítané:  912x

Stromy sa ohýnajú. Nevedia, či zvládnu ten nápor. Mrazivý vzduch lezie priamo pod kožu. Sťa dvojsečný meč bije do tela a aspoň na pocit ho ničí každým stretnutím. Tu nepomôže nič. Sveter, vetrovka a možno ani jeho vôľa. Kráča ďalej, do fingovaného bezpečia, no vie, že inú možnosť nemá. Vojde dnu.

Všetci okolo neho sú šťastní. Čo si viac želať? No on vie, že to nie je pravda. To šťastie nie je skutočné. A ani hrané bezpečie. On vie, že je to iba jedna veľká pasca. No i tak sa na chvíľku zaraduje z tepla. Prispôsobuje sa a pocit rany sa stráca. Dokonca si začína myslieť, že sa cíti ako doma. No už po pár minútach vie, že niečo v ňom mu hovorí:

„Bež! Uteč! Tu zomrieš!“

Pozerá sa cez okno a po ničom netúži viac, než vybehnúť. Utekať ďaleko...do pokoja. Zo všadiaľ nanho utočí nejaký démon. Vreštia, vískajú a jeho hlava bojuje s tou neznesiteľnou bolesťou. Chce zmiznúť a už nikdy viac nezažiť nič také.

„O čo tu vlastne ide?“                                       

Sadne si von a čaká. Čaká na odpoveď, no radšej na záchranu. Snaží sa skryť, no nič nepomáha. Ani klasický filmový trik typu zaliesť pod posteľ. „Kde  len si?“ pýta sa, hoci nevie koho. Teraz by mala priletieť víla alebo Aladin a niečo urobiť. No toto nie je fantázia spisovateľa. Toto je skutočný svet! Prečo práve on? Nikdy sa nemal zle a teraz toto. Na plač je prisilný, no sám nevie na ako dlho.

Obzrie sa okolo a všetko čo vidí je spustošená krajina. Spustošená smútkom, bolesťou a dnešnou dobou.  Ešte pred pár rokmi sa to mihotalo farbami, no teraz? Teraz je všetko len čiernobiele. Všetko vybledlo a zmenilo sa na dve najjednoduchšie a predsa v tejto chvíli tak desivé farby. Kde sa to všetko stratilo? Netúžil po ničom inom len zase ožiť. No nie tu. Niekde kde je svet krásny a bezproblémový, vo svete plnom priateľov a dobrodružstva, vo svete plnom farby a šťastia...

Sklonil hlavu. Toto sa nikdy nestane. Rozmýšľal nad svojím životom. Tak rád by utekal, ale vedel, že mu útek nič nedá. Vedel tiež, že na ten krásny svet ešte neprišiel čas. I keď on vždy čaká priamo za dverami, no my ešte nie sme odhodlaní a pripravení doň vstúpiť. Postavil sa s rozhodnutím a pozrel pred seba. BUĎ, ALEBO!

 

Postavil sa, chvíľu čakal a potom vošiel späť. Žiaden dramatický zvrat sa nekonal. Falošné štastie, ta dokonalá pasca, bola rovnako nezmenená, No niečo bolo predsa len iné.

Každým krokom sa z neho stával rozhodnejší, dospelý muž. A prečo? Pretože sa rozhodol vrátiť a bojovať. Rozhodol sa vstúpiť a riskovať svoj život. Pretože keby sa nevrátil, nikdy by už žiaden život nemal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?